Milí priatelia, posielam na rozveselenie v tento pochmúrny deň druhú časť príbehu o lekároch.
Druhá pacientka:
„ Ja sa na vás budem sťažovať, ja to len tak nenechám, uvidíte!!“
„ V tom vám nikto brániť nebude, vy nešťastnica jedna, len, čo z toho? Ha, ha, ha, haááááááá… Takých už bolo! Na nás nemáte, my sme, totižto DVE, viete? Pani doktorenka a JA!!! A vám to kto dokáže, vy?“
Veľká Gudrun sa zasmeje hurónskym smiechom:
Vzápätí Veľká Gudrun ukáže na ležiaceho paccianta. Ten zhrozene krúti hlavou:
„ Ja nič, Veľká Gudrun, ja som tu vôbec nebol!“
Druhá pacientka:
„ Ja sa na vás budem sťažovať, ja to len tak nenechám, uvidíte!!“
Veľká Gudrun sa zasmeje hurónskym smiechom:
„ V tom vám nikto brániť nebude, vy nešťastnica jedna, len, čo z toho? Ha, ha, ha, haááááááá… Takých už bolo! Na nás nemáte, my sme, totižto DVE, viete? Pani doktorenka a JA!!! A vám to kto dokáže, vy?“
Vzápätí Veľká Gudrun ukáže na sediaceho pacienta. Ten zhrozene krúti hlavou:
„ Ja nič, Veľká Gudrun, ja som tu vôbec nebol!“
Veľká Gudrun:
„ No, vidíte a tento tu“ – ukáže na ležiaceho pacienta – „ ten skôr umrie, ako vám niečo dosvedčí!“
Ležiaci pacient aspoň trochu zakrúti hlavou a ešte viac sa zosunie na lavici:
„ N i e é é!“
Ordinácia
Vychádza prvá pacientka, celá naradostená:
„ Mám to za sebou, chvalabohu, zase mám pokoj na pol roka!“
Veľká Gudrun vychádza za ňou a zamrmle:
„ No, len si nefandi, babka, …. za chvíľu si tu zase!… Ďalší!“
Sediaci pacient vstáva:
„ Áno, už idem!“
Ležiaci pacient už úplne leží na lavici a ťažko dýcha.
Veľká Gudrun hovorí sediacemu pacientovi:
„ Ako vidím, tak ste zrelý na oddych, a aby ste náhodou nespadli z postieľky, tak si vás pekne uviažeme, čo vy nato, há? A tento,“ –ukáže na ležiaceho pacienta – „ Čo sa tu tak váľa?“
Sediaci pacient pípne:
„ Asi mu bude troška zle …“
Veľká Gudrun:
„ No, fajn, tak mu zavoláme záchranku, nech nám tu nekazí morálku! A vy poďte, pani doktorenka má pauzičku, tak sa vám budem venovať ja!!!“
Sediaci pacient ustrašene ležiacemu pacientovi:
„ Držte mi palce, kolega!“
Ten spadne na zem.
V ordinácii
Sediaci pacient leží na bruchu na nemocničnej posteli a Veľká Gudrun mu uťahuje remene na rukách a nohách:
„ Buďte rád, že nepostupujem, ešte stále bohužiaľ nie, podľa metodiky MUDr. Tildy Garajovej, veľkej obdivovateľky stredoveku a Alžbety Báthory! Musíte byť, totiž, úplne kľudný a vyprázdnený, keď chcete prestúpiť pred pani doktorenku… Dám vás obrátene, keby bola treba nejaká injekcia!“
Sediaci pacient sa silene usmieva.
Veľká Gudrun:
„ Teraz vás mám všetkých pekne podchytených – babka je fuč, tá zlostnica sedí na hajzli, vy tu, v ordinácii, a tú trosku zobrala sanitka!“
Sediaci pacient prikyvuje. Veľká Gudrun:
„ Tak a idem sa najesť, to mi bude trvať takú slabú hodinku, potom uvidíme, čo s vami! Proste, prevencia, nič viac.“
Veľká Gudrun si sadne za stôl a vytiahne proviant. Sediaci pacient:
„ Prajem dobrú chuť!“
Veľká Gudrun:
„ Ticho, máte meditovať! Počúvajte, vy ste sa mi nezdali hneď od začiatku, simulant jeden, stále vyrušujete! Asi vám podám nejakú injekciu!“
Sediaci pacient:
„ Ale, ja z nich mám hrôzu už od detstva, mám to aj v zdravotnej karte, vážne, ja si nevymýšľam, môžte sa pozrieť! Mám oficiálne fóbiu z aplikovania liečiv injekčnou formou!“
Veľká Gudrun si odkrojí zo salámy a odsekne napajedene:
„ Tak vy neprestanete, čo?! Budete stále hlučný … Vy si vážne koledujete o jednu kalciovku!“
Sediaci pacient sa začne metať na remeňoch:
„ Nie, prosím, ja som zdravý, nič mi nie je, naozaj, len som trošku prechladnutý, vážne …“
Veľká Gudrun s plnými ústami:
„ Tak, už vás mám, metodika je účinná – práve ste sa priznali, že simulujete a na tých tu máme odjakživa jediný liek – jednu poriadnu do rici, aby si to simulant do smrti zapamätal!“
Sediaci pacient už v panike:
„ To predsa nemôžete, to je v rozpore s mojimi právami, ja sa na vás budem sťažovať, uvidíte, vy, jedna, …vy, vy, … mäsiarka!!!“
Veľká Gudrun vyskočí zo stoličky, v jednej ruke klobása, v druhej cibuľa:
„ Čože?! Ja a … no, počkaj, ty ancikrist, ty tu budeš do rána a na prdel si týždeň nesadneš, tak ti ju rozfofrujem!!!“
Veľká Gudrun natiahne konskú dávku injekcie a vrazí ju za hlasitých protestov metajúceho sa sediaceho pacienta 10 cm hlboko do jeho zadku z jednej strany, potom z druhej strany, pričom sa nepríčetne smeje a nakoniec mu šibrinkuje injekciou pred nosom:
„ Tak, čo, hrdina, … padavka v nohaviciach, … ciciak, 5 rokov v armáde, tam by vás naučili po kostole hvízdať!!!“
Sediaci pacient vysilene:
„ Ja som mierny človek, ani muche by som neublížil, ….ži a nechaj žiť!“
Veľká Gudrun opvržlivo odfrkne:
„ Človeče, už ma vážne seriete!“
A vrazí mu druhú injekciu plnou silou do zadku cez šaty za príšerného výkriku sediaceho pacienta . Ten vzápätí omdlie. Veľká Gudrun ho poplieska po zadku, zaťahá za uši, húkne mu do ucha a pošteklí ho. Potom spokojne skonštatuje:
„ A je v limbu. Ha!“
Sadne si za stôl a spokojne sa napcháva.
V záchranke
Lekár sa pozerá na ležiaceho pacienta, natiahnutého na ležadle a hovorí mu:
„ Som doktor Chytrolín, … no, čo to tu máme, čo vás bolí?“
Ležiaci pacient zachrčí. MUDr. Chytrolín pokračuje:
„ Tak, napíšeme do správy – pacient nespolupracuje, … človeče, ovládajte sa trocha!“
MUDr. Chytrolín sa obráti na druhého záchranára:
„ Pravdepodobne intoxikácia, i keď alkohol necítim, dúfam, že nám zase nezasviní celý interiér!“
Mladík prikyvuje hlavou:
„ Áno, pán doktor, zase jeden taký, dnes už štvrtý, … hm, samota je zlá, ha, ha, ha!“
Obidvaja sa schuti zasmejú. Sanitka zastane. Vytiahnu ležiaceho pacienta aj s nosidlami a kráčajú k príjmu. Na dverách je napísané:
PRÍJEM
LEN II. OBVOD:
– príjem nových blondín 110 / 60 / 90
– príjem nových mužov 10 / 20 / 15
Doktor Chytrolín zaklepe na dvere. O chvíľu z nich vyletí sestra a kričí:
„ Čo je, čo horí?“
MUDr. Chytrolín:
„ Vezieme príjem.“
Sestra ukáže na nápis o blondínach a manekýnoch:
„ Neviete čítať?! Nie je z nášho príjmu!“
MUDr. Chytrolín oponuje:
„ Ale, je z vášho obvodu!“
Sestra:
„ Tak ho zatiaľ nechajte tu na sedadlách, kým príde na rad!“
Sestra znova zmizne v ordinácii. MUDr. Chytrolín a mladík vykotia ležiaceho pacienta z nosidiel na sedadlá a odchádzajú s povzdychnutím. MUDr. Chytrolín:
„ To je zase deň! Človek sa nezastaví!“
Mladík sa pridá:
„ Veru! Nie, aby chodili po svojich alebo si zavolali taxík…“
Ležiaci pacient leží na sedadlách na chrbte a bez hnutia.
Koniec druhej časti. Ďakujem za pozornosť, drahí priatelia a pokračujeme nabudúce.
Celá debata | RSS tejto debaty