Obchod so šťastím

Milí priatelia, dnes vás pobavím prvou časťou jednej srandy, tak, pekné čítanie!

OBCHOD SO ŠŤASTÍM

„ Všetky udalosti sa naozaj stali. Ak sa v nich niekto spozná – má smolu…“

Seriál o 20 dieloch.

ČASŤ PRVÁ

CESTA OKOLO SVETA

Komentár:
„ Istá babka na nemenovej posteli a v nemenovanom meste sa ráno zobudí, pozrie sa na svoj veľký starožitný budík na nočnom stolíku a spýta sa sama seba: „ Joj?! Ježišu Kriste, čo sa mi to len dnes v noci prisnilo?“ Keď tu sa jej ozve naliehavý tichý hlas: „ Babka, predaj byt a choď na cestu okolo sveta!“ … Babka sa zbadá – „ Jaj, tak sa mi to naozaj iba len nesnívalo!!!“ … Ale, vážení diváci, poďme sa mi len pekne pozrieť, ako sa to stalo od začiatku ….“
Babka, sa posadí na posteli a prekrižuje sa:
„ Ale ho, anciáša tvojho, tak sa mi to predsa len neprisnilo! Kto si, čo si a čo po mne chceš? Ja mám len svoju malú penziu a tento bytík!“
V izbe sa zjaví osoba zamaskovaná ako anjel, s blonďavými kučeravými vláskami, z nich trčiacimi rožkami, v nočnej bielej košeli, z ktorej mu vykúka chvostík, na čele má veľký nápis „ SP“ a opakuje už hlasnejšie:
„ Babka, predaj byt a choď na cestu okolo sveta!“
Babka v úľaku:
„ Čo? Čože …“
Anjel kričí:
„ Babka, predaj byt a choď na cestu okolo sveta! … Čo si ešte aj hluchá?“
Babka:
„ Ale, kdeže, ja počujem dobre, i keď väčšinou, pravda, hihihihi, len to, čo chcem, ale, vieš, nebeské stvoreniatko, ja nemám na takú cestu peniaze, kde by som ich aj nabrala, ja?! Čo som stará Oestereichishe dôchodkyňa? Kde to žiješ, anjelik? No, ty za to nemôžeš, vy tam hore asi nemáte veľký zmysel pre svetské veci, že áno, holúbok?!“
Anjel:
„ Babka, veď ty si milionárka. Vlastníš dvojgarsónku v hlavnej dedine!“
Babka:
„ No, áno, … keď sa to tak vezme, mám byt.“
Anjel:
„ Vidíš.“
Babka:
„ Čo, … čo mám ešte vidieť, preboha živého!? A čo to máš napísané na čele, čo to znamená?“
Anjel otrávene:
„ To sa len tak hovorí, babka, slang. Vidíš, akože, je to tak. … A čo mám na čele, no predsa SP, teda sacratus pater, Svätý otec… Predaj byt a choď na cestu okolo sveta!“
Babka:
„ Aha, ja som si myslela, že je to skratka istej inštitúcie, čo sa ma chce zbaviť, aby mi potom nemusela vyplácať dôchodok, … no, zmýlila som sa. Dobre, dobre, …..a, čo potom, há?“
Anjel:
„ Čo, čo, … čo by bolo? … Potom proste UMRIEŠ.“
Babka:
„ Pre pána Jána! Ale, tak skoro! Ja sa ešte nechystám! … Až mi zle prišlo!“
Anjel:
„ No vidíš, babka a prestaň už brať meno Božie len tak nazdar Boh!“
Babka:
„ Áno, áno, prepáč, zlatíčko, ale keď ja som taká vykoľajená…. umrieť len tak, to predsa nejde…“
Anjel:
„ Babka, ja hovorím a jednám korektne a nanajvýš seriózne, keď poviem, že hotovo, tak proste hotovo! Šlus a večný pokoj. Čo mi neveríš? Na mňa je predsa spoľahnutie.“
Babka:
„ Verím, verím, keď to hovoríš, tak dobre. A…. a čo moje pocity? Ja nie som zo železa! Mám ešte svoje plány, rozpozerané telenovely, posedenia s priateľkami, i keď pravda, z rodiny už mi nik nezostal, nikto sa nehlási ku starej chudere…“
Anjel:
„ Práve preto som tu… A hovorí sa z ocele, babka, z ocele, nie zo železa. Na prípravu na poslednú cestu budeš mať toľko času, koľko len budeš chcieť, a takisto, i počas cesty samotnej si môžeš diktovať kedy.“
Babka:
„ Ale…“
Anjel podráždene:
„ Čo zase?!“
Babka:
„ Vieš, srdiečko, ja som už staršia, veľa toho nenachodím. Ledva do obchodu zájdem, nieto aby som sa ešte vydala na cestu okolo sveta!“
Anjel:
„ Jáj, babka, sorry, to som nespomenul – však na loďke pôjdeš a loďka pôjde za teba, babka, pokrok sa to nazýva a ty sa budeš špacírovať iba po lodi hore a dolu!“
Babka:
„ Na lodi, vážne? Ozajstnej, velikej, nablýskanej, zaoceánskej? Aj s bazénom a so všetkým? ( Anjel prikyvuje.) Tak toto by mi veru nenapadlo, že takto pohodlne, nechcem rovno povedať, luxusne, sa ja, Alžbeta Jánošíková, rodená Argaláš Kentucky Čukotka Brandenburgová, na staré, staručičké kolená dostanem ďalej ako do Zakopaného! Čo ďalej? Rovno do celého šíreho sveta!!! Nádhera, krása, už som rozhodnutá, napevno, idem do toho, predám túto králikárnu a vyrazím za dobrodružstvom!“
Anjel:
„ Pomaly, babka, pomaly, ešte musíme prebrať posledný detail našej ústnej dohody. Každý večer sa povinne pomodlíš.“
Babka:
„ Ale, samozrejme! Aj trikrát!“
Anjel:
„ Stačí raz, a síce modlitbičku: Pane Bože, daj, nech umriem o X dní.“
Babka sa zháči:
„ Aha, rozumiem …. a to zase aké x?“
Anjel:
„ To bude počet dní, čo ti ešte zostáva na tomto svete, ale neboj sa, plavba trvá až štyridsať dní.“
Babka užasne:
„ Štyridsať?! Fantázia! Dohodnuté, cukrúšik, urobím presne ako povieš!“
Anjel:
„ To dúfam, babka, to dúfam, pretože ťa beriem za slovo. Jelito, kopyto, platí to!“
Podajú si ruky, anjel ich pretne. Potom zmizne a babka sa obzerá po izbe, kde je. Potom sa hlboko zamyslí:
„ No, toto a ja som si myslela, že so mnou na staré kolená už nikto vážne neráta a každý chce na mne len zarobiť, ovaliť ma po hlave a vytrhnúť mi kabelku, vybabrať s mojím hrobovým miestom, ponúknuť zbytočné kopy liekov v akcii a niečo trhnúť, ušklbnúť, čo sa ešte dá, a čo som nestačila prehýriť a ľaľaď ho – ZÁZRAK!!!

Koniec prvej časti, pokračovanie nabudúce, drahí priatelia.